|
Reportáž: AKO RÓMOVIA ZO SLOVENSKA "KOČOVALI" PO AMERIKE... Vložil Denisa Havrľová - Sobota, 05.03. 2005 - 16:54:01
|
DENISA HAVRĽOVÁ
WASHINGTON / SEATTLE / BOULDER / MINEAPOLIS / BOSTON
FOTO: ŠTEFAN ŠARKÖZY
LETISKO SCHWECHAT / RAKÚSKO
Na videnskom letisku Schwechat sa 28. januára 2005 zišlo šesť Rómov (Lýdia Bariová, Denisa Havrľová, Dagmar Horváthová, Ingrid Zubková, Ivan Hriczko, Štefan Šarközy) a ich jedna biela sestra (Lenka Vavreková), aby sa vybrali na tri týždne do Ameriky. Naložili do lietadla svojich sedem kufrov a začala sa ich púť.
Rómovia sú ľudia súdržní, preto sme boli veľmi nešťastní, keď sme zistili, že v lietadle nesedíme pri sebe. Ale dobrí ľudia v lietadle sa nájdu vždy, a tak sme sa trocha popresúvali a boli sme opäť blízko seba. Náš prvý problém sa premietol do vety: �Kedyže nám donesú jesť?!� Typické pre Rómov, a to sme nevedeli, že skúsenosti podobného druhu nás budú sprevádzať počas celého pobytu v Amerike. Prezradím len, jeden detail � keď bola hladná naša kolegyňa Lydka Bariová, nedalo sa s ňou rozprávať. Ale zatiaľ sme ešte v lietadle, cesta je dlhá, čas na rozhovory je veľký � rozobrali sme celkovú situáciu Rómov na Slovensku, situáciu rómskych médií, komunitných centier, rómskych asistentov, budovania infraštruktúry v rómskych osadách... Ani sme sa nenazdali a boli sme v cieli našej cesty. A to sme ešte neprebrali Dekádu rómskej inklúzie!
USA / HLAVNÉ MESTO WASHINGTON
Spojené štáty americké ležia medzi dvoma oceánmi � Atlantickým a Tichým oceánom. Združujú 50 štátov. Rozloha: 9,4 km štvorcových. Svojou rozlohou je USA štvrtým najväčším štátom sveta (po Rusku, Kanade a Číne) Počet obyvateľov: 275 miliónov. Politický systém: prezidentská federálna republika. Najväčšie mesto: New York. Ameriku objavil Krištof Kolumbus, španielsky moreplavec, v roku 1492, presne 12. októbra, pričom netušil, že objavil nový kontinent � mylne sa nazdával, že priplával do Indie. Preto domorodcov nazval Indiánmi. Ameriku však pomenovali podľa talianskom moreplavcovi Amerigovi Vespuccim. 12. október sa v USA oslavuje ako národný sviatok. Pôvodnými obyvateľmi Ameriky boli ľudia, ktorí sem prišli pred 25.000 rokmi z Ázie � boli to predkovia kmeňov nazývaných Indiánmi a Inuitov (Eskymákov). Prví britskí osadníci založili mesto Jamestown v roku 1607 v dnešnej Virgínii. Od roku 1619 sa na prácu na plantážach začali privážať otroci z Afriky. Na vlajke USA je 50 hviezd, ktoré symbolizujú jej 50 štátov, a 13 červených pruhov, ktoré predstavujú 13 pôvodných zakladateľských štátov.
�VYZUJTE SI TOPÁNKY!�
Vystúpili sme z lietadla a vstúpili na Washingtonskú pôdu. Letisko! Hlavné mesto USA! Smiech nás však rýchlo prešiel, keď sme sa ocitli v nekonečnom rade, v ktorom sme museli všetci trpezlivo čakať na kontrolu. Únava, nervozita. Pot nám vystupoval na čelo, keď sme kontroly konečne dočkali � vyzuť si topánky, naboso prejsť cez kontrolné zariadenie a potom otázky typu, prečo sme prišli a čo budeme robiť v �zasnúbenej� zemi to americkej... Ale to je vraj dnešná Amerika: prever všetko, čo môžeš, nevieš, kto by mohol byť teroristom!
Unavení sme sa konečne presunuli z mrazivého mesta do hotela. Predstavovali sme si teplé izby a konečne sprchy. Aké bolo však naše prekvapenie, keď sme vstúpili do izieb vychladených klimatizačným zariadením asi tak, ako keby za oknami hotela zúrilo horúce leto. Zima, zima, zima! Teplomilný rómsky národ sa pustil hneď do riešenia technických problémov a tak prvý kontakt s Amerikou nám sprostredkoval termostat. Napokon mi pracovník hotela nastavil na úrovni mojich jazykových znalostí a tak som mala v izbe � saunu. Ale vždy lepšie, ako ľadový vzduch. V prvý večer sme riešili aj náš klasický problém: jedlo. V nádeji, že sa �niekde� najeme, vybrali sme sa do ulíc Washingtonu. Keď sme zbadali MEXICKÚ reštauráciu (!) bolo rozhodnuté. To bolo radosti, konečne niečo známe a blízke! Prečo by sme nepodporili našich vzdialených bratov, povedali sme si, okrem toho � do Ameriky sme prišli spoznávať predsa MENŠINY � a tak sme sa prvý večer na našej kočovnej púti jedli v mexickej reštaurácii.
NIEČO O MESTE WASHINGTON D.C.
Washington je hlavným mestom USA. Leží na federálnom území oblasti Columbia, ktoré na vybudovanie metropoly poskytli dva susedné štáty � Maryland a Virgínia v roku 1788. Columbia je poetické pomenovanie Ameriky odvodené od mena Krištofa Kolumba. Washington teda nepatrí do nijakého amerického štátu. Mesto je vybudované podľa plánu, pričom jeho ulice sú pomenované podľa jednotlivých štátov USA. Smerujú k významným miestam mesta, ktorými sú Capitol (Kapitol) � čiže Kongres � a Biely dom. Capitol/Kongres � známa biela budova s 55 metrov vysokou kupolou, kde prijímajú poslanci americkú legislatívu. Biely dom je od roku 1800 sídlom amerických prezidentov. Mesto má aj svoje jazero � Tidal Basin � a svoju rieku � Potomac. Na druhej strane rieky je Arlingtonsky národný cintorín. Sú v ňom hroby 175.000 amerických vojakov, ktorí bojovali v amerických revolúciách. Na národnej promenáde (The National Mall) sú významné úrady, inštitúcie a pomníky: Lincolnov a Jeffersonov pomník, Washington Monument (vysoký 169m, údajne najväčšia murárska stavba na svete); Smithsonian Institution, Museum of Natural History; moderná Národná galéria umenia / National Gallery of Art. Sprievodca mestom uvádza medzi pamätihodnosti aj Čínsku štvrť, v ktorej sú ázijské obchody a reštaurácie, Múzeum medzinárodnej špionáže a Pentagón. Prechádzky k Pentagónu boli ale kvôli teroristickému útoku v septembri 2001 zrušené na dobu neurčitú...
�A TOTO JE KÁVA!�
Ešte stále Washington a prvý pracovný deň. Pre nás to znamená najmä prednášky a prednášky a potom � prednášky. Hlavne ľudsko-právne. A diskusie a otázky a naše odpovede. Samozrejme, o živote Rómov na Slovensku. Ešte šťastie, že mám so sebou niekoľko výtlačkov Romano nevo ľil so štúdiou historičky Anny Jurovej Rómovia na Slovensku � v anglickom preklade. Tým je prvé kolo odpovedí zodpovedané. Takýchto washingtonských dní nás čaká ešte päť. Na prvej prednáške nám Američania vysvetlili, čo je ich kultúra. Stalo sa tak priamo na Ministerstve zahraničných vecí, kde nám názorne predviedli, čo je to káva a čo je to umelá kávová lyžička. Zrejme, aby sme vedeli, ako sa správať k ponúknutému občerstveniu. Neodpustili sme si poznámku, že vieme, čo je káva, ale že takúto, v umelých pohárikoch s umelými lyžičkami � paličkami, píjame len na staniciach a vo vlakoch.
�I HAVE A DREAM�
Washington má svoju atmosféru a čaro. Biely dom, Kongres, pamätník prezidenta Lincolna, ale aj pamätná tabuľa amerického černošského kazateľa Martina Luthera Kinga, bojovníka proti rasovej diskriminácii Afroameričanov, nositeľa Nobelovej ceny. Tabuľa je na mieste, kde 28. augusta 1963 povedal svoju slávnu vetu, ktorá sa začína slovami: �I have a dream...� Po slovensky znie: �Mám sen, že moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde ich nebudú posudzovať podľa farby pleti, ale podľa charakteru.� V roku 1968 sa stal obeťou atentátu. To všetko nás nenechalo ľahostajnými. Sú veci, ktoré dokážu človekom zatriasť a práve miesto, kde pre 42 rokmi prehovoril Martin Luther King bolo pre všetkých veľmi silné. Keby som mala povedať, čo sa mi najviac �páčilo� v tomto meste a na čo nikdy nezabudnem, tak to bolo práve toto miesto. Možno preto, že táto veta dokázala vyburcovať utláčaných Afroameričanov a začala písať ich históriu slobodných a rovnoprávnych občanov Ameriky. �Kedy budú mať Rómovia niekoho takého, akým bol Martin Luther King?� pomyslela som si...
KONEČNE SLOVÁK!
Radostné stretnutie nás čakalo v slávnej Svetovej banke (World Bank) . Privítal nás Slovák � Juraj Mesík, ktorý má na starosti rozvoj Komunitných centier na celom svete. Konečne sme stretli spriaznenú dušu! Zrejme sa potešil aj Juraj, pretože nás pozval k sebe domov. Cítili sme sa zas trochu ako na domácej pôde a pri dobrom vínku sme prediskutovali situáciu Rómov na Slovensku ale aj menšín v Amerike. Domáca atmosféra nás vzpružila a dodala síl do ďalšej �púte�.
ĽAD V ČAJI
K mnohým drobnostiam, na ktoré sme si v Amerike nemohli zvyknúť, určite patrila láska domácich k studenému prostrediu. Vonku treskúca zima � a na prednáškach pustená klimatizácia na plné obrátky smerom k chladivému vrčaniu strojov, ktoré vydávali ešte chladivejší vánok. Američania v tom chlade v pohode prednášali v tričkách a pulóvroch, zatiaľ čo my sme sa chúlili vo vetrovkách a kabátoch. Každý nápoj bol nielenže studený, ale drgotal ešte aj ľadom. Prezieravo som si objednala namiesto ľadovej minerálky alebo džúsu čaj, no priniesli mi � čaj s ľadom. Ponaučenie: ak chcete v Amerike teplý čaj, musíte si pýtať �hot tee� (horúci čaj). V Amerike je všetko, bez opýtania � ICE (ľadové). Domáci pokojne chrumkajú svoj ľad v nápojoch, no my sme postupne začali chorľavieť. Do ďalšieho mesta Seattle nás odchádzalo o dvoch chorých viac...
ŠTÁT WASHINGTON / MESTO SEATTLE
Seattle leží v severozápadnej časti časti štátu Washington na pobreží prielivu Tichého oceánu. Mesto prezývajú �Smaragdovým mestom� � skutočné pomenovanie dostalo podľa indiánskeho náčelníka Seattla v roku jeho osídlenia (1851). Pôvodný obyvatelia sa živili ako drevorubači, lovci a obchodníci. Zlatá horúčka premenila mesto na metropolu. V celej oblasti Seatlu žije 1.668.00 ľudí, v samotnom meste 492.000.
RYBA, KTORÁ PREHOVORILA
Ďalšia naša cesta, samozrejme lietadlom, viedla do krásneho mesta Seatle. Bývali sme v jeho centre, v nádhernom hoteli, z každej strany obchody, butiky, reštaurácie. Bola nedeľa, a tak nám naša vynikajúca tlmočníčka Katka Cockrell, ktorá nás sprevádzala počas celého pobytu, poradila, aby sme sa šli pozrieť na trh. Počúvli sme a videli sme svet farieb, aké vie stvoriť len príroda � ovocie, koreniny, potraviny prírodné i spracované, ryby, rybky i morské príšery, aké sme dosiaľ nevideli, mala som čo robiť, aby som tú atmosféru dostala do kamery, netušila som, že to je vlastne nemožné. Vydesila som okolostojacich svojím výkrikom, keď som sa sústredene snažila nasnímať zblízka zmrazené morské príšerky, keď tu zrazu jedna ryba otvorila dokorán papuľku a ...áno, samozrejme, presne, ako keď vidíte v televízii reláciu �Kanadské žartíky� � rôzne nastražené pasce pre nič netušiacich nakupujúcich � a ryba prehovorila! Ako väčšina postihnutých, ani ja som nemala zmysel pre humor a poriadne som sa nechala vystrašiť. Na trhu sme popásli oči, ale nenajedli sme sa. Rozhodli sme sa pre starý známy Mc Donald, v nádeji, že nájdeme atmosféru ako na Slovensku. V Amerike je však Mc Donald skutočne �lacný�, čo znamená aj trocha iné prostredie a iní návštevníci ako u nás V spoločnosti bezdomovcov a viditeľne chudobnejších ľudí sme narýchlo zhltli pár hamburgerov a s podráždenými žalúdkami sme unikali do hotela.
AKO SME UČILI ISLAMSKÉ DETI RÓMSKU HYMNU
V Seattle nás okrem prednášok a diskusií čakali aj návštevy v školách. Samozrejme, v školách pre menšiny. V škole pre islamské deti sme sa zúčastnili ich modlitby a spievali sme spoločne s deťmi ich pesničky a našu, rómsku hymnu. Bolo to veľmi milé stretnutie � na tabuli nás čakalo privítanie v slovenčine. Netušili sme, že pár slovenských slov nám tak rozžiari deň. Deti sa nás pýtali, ako sa žije na Slovensku, zaujímalo ich, čo jedia Rómovia. Počas vzájomnej výmeny našich piesní sme zistili že niektorým rómskym slovám rozumejú, dokonca že niektoré � ako chlieb � mäso � mama � sú rovnaké aj v ich jazyku. Zo školy sme odchádzali usmiati a s dobrým pocitom.
Seatle je mesto v ktorom si každý nájde niečo, čo ho zaujme. Stačí sa poprechádzať a vnímať atmosféru ulíc � na každej sa niečo deje, niekde hrajú pouliční hudobníci, inde stretnete rôzne skupiny mladých ľudí rôznych menšín a kultúr. Toto mesto ma tešilo � napriek zime pôsobilo ako roztrúsená kytica, zmes všetkého, pestrofarebnosť, ktorá ma prinášala pocit šťastia. Stretali sme zaľúbencov, z ktorých každý bol inej rasy, a nikomu to nebolo nevšedné... Všade nádherná harmónia a prirodzenosť. Spomenula som si, aké je to u nás doma, keď na ulici stretnete Róma s ne-Rómkou ruku v ruke. Seatlee mi dal povzbudenie a nádej, že aj u nás raz bude úplne normálne ísť ruka v ruke s bielym.
ŠTÁT COLORADO / MESTO BOULDER
MOTEL POD HORAMI
Boulder je maličké mestečko. Po mrakodrapoch a kamenných mestách boli jeho domčeky skôr rodinného a dedinského typu upokojujúce. Všade okolo mohutné skalnaté hory, v ktorých kedysi dávno žili Indiáni. Dnes žijú v rezerváciách. Toto mesto patrí medzi americké mestá s najmenším percentom Afroameričanov. Ako nás informovali, ľudia v tomto meste sú väčšinou vysokoškolsky vzdelaní. Mestu sa vraj hovorí �bohémske�. Ja som si ho nazvala intelektuálnym. Trocha rozmaznaní hotelovým ubytovaním vo Washingtone a najmä v Seattli, kde sme boli priam v centre, neďaleko pobrežia morského zálivu, nechceli sme veriť vlastným očiam, keď sme zistili, že opustený motel, pri ktorom zastalo auto, je naším domovom pre pobyt v tomto meste. Studená klimatizácia na izbách neuveriteľne hučala, a tak sme prežili tri bezsenné noci.
KOORDINÁTORKA ZÁHRADIEK
Program v Bouldri bol najslabší. Navštívili sme miestnu školu, do ktorej chodia deti z chudobných rodín rôznych menšín, zrejme sme mali vidieť časť školstva zameraného na rodiny v hmotnej núdzi... Priam nás priklincovali k zemi, keď nás zobrali pozrieť si záhradky, v ktorých pestuje zeleninu �komunita�. Boli sme zvedaví, aká komunita, ktorej menšiny? Mýlili sme sa. Komunita je aj to, keď pestuje v záhradkách pár ľudí, akýchkoľvek ľudí, zeleninu. U nás by sme ich nazvali asi �záhradkárska komunita�. Samozrejme, ako každá komunita, aj táto musí mať svoju �koordinátorku�. Táto sa volala, čo myslíte, ako? Áno, �záhradkárska koordinátorka� je správne. V tej chvíli sme nevedeli, čo na to povedať. Ale hrdo môžeme konštatovať, že aj na Slovensku máme záhradky a to skoro pri každom dome...
ŠTÁT MINNESOTA /
MESTO MINEAPOLIS
Minnesota je štát pokrytý 10 tisícami jazier � ostatné územie tvoria prérie a lesy. V severozápadnej časti štátu pramení veľrieka USA � Mississipi Štát Minnesota, podobne ako mnohé iné štáty USA, bol pôvodne osídlený Indiánmi. Noví prisťahovalci sa tu začali usádzať začiatkom 19. storočia. V oblasti Mineapolisu a St. Paul žije viac ako 2 milióny obyvateľov, v meste Mineapolis 380.000 obyvateľov.
BIELA TVÁR PORUŠILA VŠETKY ZÁKONY
Mineapolis � príjemné mesto s bohatou kultúrou a históriou amerického mesta a s ešte väčšou indiánskou históriou. Mrakodrapy dotýkajúce sa neba, v uliciach davy ľudí, hotely s presklenými podchodmi, ktoré vedú na poschodia s nákupnými strediskami rôznych typov, alebo priamo do ulíc. Mesto, v ktorom sú rôzne �Indiánske komunitné centrá� a indiánske strediská, v ktorých som sa dozvedela, že demokracia ani v Amerike nie je stopercentná. Indiáni sú pôvodnými obyvateľmi Ameriky ich históriu pozná svet z rôznych kníh a filmov... Počuť však na vlastné uši, ako boli zničení a prenasledovaní, ma donútilo zamyslieť sa, o čom vlastne Američania hovoria, keď nám prednášajú o ľudských právach. Pôvodní obyvatelia tohto územia majú v súčasnosti indiánske rezervácie a indiánske indentifikačné karty... Nie je to porušovanie ľudskej dôstojnosti? V niektorých rezerváciách stavajú vodné elektrárne, ktoré budú mať negatívny vplyv na pôdu a život ľudí, ktorí tam žijú. Zaujímavé, že nám nedovolili navštíviť žiadnu rezerváciu, aj keď sme veľmi chceli. Bol to zámer? Prečo asi?
POWWOW � INDIÁNSKY FESTIVAL
Mali sme však šťastie � v neďalekom St. Paule sa práve konala indiánska slávnosť � festival. Niekoľkí z nás prijali pozvanie a tak sme videli na vlastné oči, čo sa dá vidieť len v dokumentárnych filmoch, ochutnali z tradičných jedál, ktoré už nikdy jesť nebudeme. V miestnej telocvični sa predstavilo šesť rozličných indiánskych kmeňov � každý so svojbytnou kultúrou, hudbou, tancom. Bolo úžasné sledovať, ako títo ľudia s nadšením prezentujú ešte ten posledný kúsok svojej histórie, ktorá im bola násilne odobratá. Od tej chvíle som vnímala aj Minneapolis ako mesto nasiaknuté históriou dávnych indiánskych kmeňov. Aj keď na tejto zemi, kde kedysi rástla zelená tráva, sú teraz mrakodrapy, kedysi na týchto miestach žili Indiáni. A čo im zostalo? Rezervácie. Stretli sme sa s mnohými indiánskymi predstaviteľmi v komunitných centrách, ktorí ma zaujali svojou silou a odhodlaním pokračovať v záchrane zvyškov vlastnej kultúry i v šírení jej hodnôt. Povedané ich slovami: �Ďalej sa vznášať v oblakoch ako orol a rozprávať sa každý deň so zemou a hojiť jej rany...� Čo k tomu dodať?
Minneapolis bolo pre mňa mesto, kde som po prvý raz pocítila úzkosť z priameho dotyku s osudom národa Indiánov, ktorému sa ublížilo historicky a ubližuje sa mu aj v súčasnosti. �Zákony treba dodržiavať, ale biele tváre zatiaľ ani jeden zákon nedodržali,� neraz sme počuli voľne citovať indiánskeho náčelníka Sediaceho Býka. Možno sa niekto pousmeje, ale v týchto slovách je povedané všetko. Amerika nemá len tvár krásy a bohatstva a vôbec nie je miestom, kde sa vám �splnia všetky sny�. Keď ste chudobní, nemáte nič. Ani len na lieky a na zdravotnícku pomoc. Ak ste bohatí, máte čo len chcete, dokonca aj viac slobody...
BILL DUNA � RÓMSKY PROFESOR NA UNIVERZITE V MINNEAPOLISE
Radosť a nadšenie sme pocítili pri informácií, keď nám naša kolegyňa Lydka Bariová oznámila , že na hoteli nám nechal odkaz Bill Duna (!), profesor tunajšej univerzity � Róm! Učí rómsku hudbu a jazz. O našom pobyte v Amerike sa dozvedel od texaského profesora Jana Hancocka, ktorý nedávno navštívil Slovensko, a tak si nenechal ujsť príležitosť stretnúť sa s rodákmi svojich starých rodičov a potešiť ich (teda nás) pocitom domova v ďalekej cudzine. Náš priateľ Bill Duna nám rezervoval miesto v klube Havana, kde práve hral so svojou kapelou. Nádherná atmosféra, úžasná hudba, balzam na dušu. Bill je skvelý človek, ktorý nám venoval nielen svoj čas, ale aj kus svojho srdca. Nezabudnuteľné tancovanie salsy, vynikajúca reštaurácia, v ktorej sa tancovalo tango, tam všade nás zobral. Spievali sme rómske piesne a spomínali na jeho rodinu, ktorá pochádzala zo Slovenska. Rómovia sú si blízki aj keď sa nepoznajú. A tak sme sa cítili v blízkosti tohto človeka ako s rodinou.
ŠTÁT MASSACHUSETTS /
MESTO BOSTON
Boston je prístavné mesto na severovýchode USA na brehu Atlantického oceána. Založili ho v roku 1630 anglickí prisťahovalci, ktorí ho pomenovali podľa mesta v anglickom grófstve Lincolnshire, odkiaľ mnohí pochádzali. Anglický vplyv tu je viditeľný dodnes. Štátu, ktorého je Boston hlavným mestom, sa hovorí aj Nové Anglicko. Mesto zohralo v 18. storočí významnú úlohu v boji proti koloniálnej britskej vláde počas vojny za nezávislosť. V Bostone je najvyššie položené observatórium � 60 poschodové Observatórium Johna Hancocka, Múzeum krásneho umenia, Vedecké múzeum, Knižnica a Múzeum Johna F. Kennedyho. Mestom preteká rieka Charles. V Cambridgi, na druhej strane rieky, sa nachádza najstaršia americká univerzita � Harvardská univerzita (1636). Mesto má 650.000 obyvateľov.
�JÉÉÉÉÉÉÉJ! TO SI TY???�
Boston! Prekrásne mesto s murovanými tehlovými stavbami ako v Anglicku alebo inde v Európe. Útulné, kľukaté uličky, štvrte rôznych kultúr. Slniečko nám svietilo, ale zima bola poriadna. Program sme mali nabitý, ale zaujímavý. Na Harwardskej univerzite nám pripravili organizátori stretnutie s predstaviteľmi tamojšej rómskej komunity z Harvardského združenia rómskych študentov. Aké bolo naše vzájomné prekvapenie, keď zrazu oproti mne kráčala moja priateľka Petra Gelbartová, o ktorej sme nedávno písali aj v našich novinách. �Jéééééj! To si ty?� a šťastný smiech sa ozýval chodbami. Petra nám predstavila aj svojho kamaráta Vladika z Moskvy, bývalého člena slávneho Divadla Romen. Vynikajúci spevák, gitarista, tanečník. Bolo fantastické spievať si v Bostone naše rómske piesne. Naši priatelia nám ukázali krásy bostonských ulíc z pohľadu domorodcov a hneď bolo mesto milšie a domáckejšie. Niektorí z nás sa dokonca odhodlali učiť sa v jednom bare salsu a išlo im to skvele. Vynikajúca atmosféra, len keby nebola všade taká zima. Klimatizácia nás doslova �prenasledovala�.
DOMOV!
V posledný deň v Bostone sme sa už všetci tešili na cestu domov, kde nie je voda a čaj s ľadom a � klimatizácia. Sny o tanieroch plných zemiakového šalátu, rezňov a hlavne polievky sa stávali z hodiny na hodinu čoraz realistickejšie. Naše americké �kočovanie� lietadlami z mesta do mesta sa naplnilo a my sme nastúpili do lietadla smer Boston � Washington D. C. Niektorým cesta do Ameriky dala pocit ešte väčšej spätosti so svojou rodinou, domovom, niektorí sa tam chcú vrátiť... Uvedomila som si, že nie všetko americké je skvelé a v postate som si len utvrdila, čo som už vedela. Demokracia a sloboda majú dve strany mince � aj v takom slobodnom štáte akými sú Spojené štáty americké. Nielen Slovensko sa má čo učiť o demokracii, rasizme a porušovaní ľudských práv od Ameriky, ale aj Amerika od nás. Kým nebudú mať Američania vyriešený problém s Indiánmi, nemôžu hovoriť o tom, ako má Slovensko riešiť problémy Rómov. Ale ako sa hovorí, obuvníkov syn chodí v deravých topánkach....
Program medzinárodnej návštevy Spojených štátov amerických � International Visitors´ Program � ktorého sa zúčastnila v dňoch 31. 1. � 18. 2. 2005 sedemčlenná skupina rómskych aktivistov a lídrov zo Slovenska, bol zameraný na rozvoj občianskych práv v USA. Obsahovo a organizačne ho pripravilo Veľvyslanectvo USA v Bratislave, financovalo ho Ministerstvo zahraničných vecí USA (State Department). Program je dlhodobý � americká ambasáda na Slovensku vysiela každoročne skupinu aktivistov alebo odborníkov z rôznych oblastí do USA, pričom počet návštevníkov závisí od finančných možností veľvyslanectva. Tematicko-obsahovú štruktúru pobytu zvažuje veľvyslanectvo � podľa toho, aké témy pokladá pre krajinu za zaujímavé a dôležité. Závisí aj od pracovného zamerania členov skupiny. Členov skupiny vyberá priamo veľvyslanectvo. Tento program realizujú americké ambasády aj v iných krajinách.
Guvernér Alexander Ramsley: �Siouxovia musia byť vyhladení alebo zatlačení
za hranice Minnesoty.�
Správa o indiánskych školách z roku 1928 hovorí o chybách v školskom systéme, vrátane zlého stravovania, preplnenosti internátnych škôl, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a o neprimeranom trestaní študentov a neschopných učiteľoch.
�Je lacnejšie Indiánov vzdelávať,
ako ich zabíjať.�
Komisár Thomas Morgan hovoriaci k vedeniu Indiánskej školy vo Phoenixe v roku 1891.
Jedálne v indiánskych internátnych školách boli dôležitým prvkom v importovaní amerického životného štýlu a v rozbití tradičných hodnôt Indiánov.
Hitlerova koncepcia koncentračných táborov a genocída boli inšpirované, ako sám hovoril, jeho štúdiom anglických a amerických dejín a často vychvaľoval v kruhu svojich známych americkú likvidáciu, vyhladovaním a nerovným zápasom, �červených divochov�, ktorí nemohli byť skrotení podrobením.
Úryvok z knihy �Adolf Hitler�
od Johna Tolanda.
�Koľko sľubov, ktoré dostali bieli, Indiáni porušili? Ani jeden.
Koľko zmlúv, ktoré bieli s nami uzavreli bolo dodržaných? Ani jedna.�
Sediaci Býk
Stanovte presné množstvo krvi, ktoré robí Indiána Indiánom, na štvrtinu, zakážte medzietnické manželstvá a prípadní Indiáni nech sú zbavení svojho spôsobu života. Ak toto dosiahnete, federálna vláda bude konečne zbavená nekonečného indiánskeho problému.
Úryvok z knihy: �The Legacy of Conquest: The Unbroken Past of the American West� od Patricie Nelson Limberickovej.
Niektoré rozhodnutia vzťahujúce sa na amerických Indiánov:
1874 � Súd v Oklahome uznal, že Indiáni sú ľudia s občianskymi právami.
1924 � Federálny súd udelil Indiánom občianstvo.
1954 � Senát rozhodol že štvrtina, alebo viac krvi, určuje, kto je Indián.
1978 � Federálny súd rozhodol, že indiánske deti nesmú byť odoberané z rodín, alebo kmeňa.
1996 � Indiáni dosiahli náboženskú slobodu.
�Každá osoba je dobrá v očiach Veľkého Ducha. Nie je potrebné, aby sa orly stali vranami.�
Sediaci Býk � reakcia na pokusy o asimilovanie indiánskych detí.
Texty k foto:
- Denisa Havrľová
- Štefan Šarkozy
- Letisko Seattle (štát Washington) - Zľava: PaedDr. Inga Zubková (Fond sociálneho rozvoja) - Denisa Havrľová (žurnalistka, Romano nevo ľil) - Ivan Hriczko ( žurnalista, riaditeľ RPA) - Bc. Lenka Vavreková (Fond sociálneho rozvoja) - Lýdia Bariová (PAKIV) - Mgr. Dagmar Horváthová (Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR) - Štefan Šarközy (riaditeľ Nadácie InfoRoma)
- Aj taká je Amerika (bezdomovci na ulici v Bostone)
- Inga Zubková a Lenka Vavreková s deťmi zo školy menšín v Boulderi
- Lydka Bariová: �Raz sa v takomto budem voziť!�
- Naša neúnavná a skvelá tlmočníčka Katka Cockrell
- Pamätná tabuľa Martina Luthera Kinga (Washington)
- Seattle
- Mineapolis
- Návšteva islamskej školy
- Pozorná žiačka, ktorá naše stretnutie moderovala
- Univerzitný profesor Bill Duna hrá v jazzovej kapele
- S Billom Dunom v Havana klube (Mineapolis)
- St. Paul � POWWOW � festival indiánskej kulúry
- Hrdosť a sláva predkov � už len v telocvični
- Boston
- Štefan Šarközy (Slovensko) a Petra Gelbartová (v súčasnosti Rómka z Bostonu, pôvodom zo Slovenska) na pôde Harwardskej univerzity
- Stretnutie s predstaviteľmi komunity Afroameričanov v bostonskej knižnici
- Uprostred skupiny zo Slovenska Voloďa - bývalý člen moskovského rómskeho divadla ROMEN. V súčasnosti tvorí časť rómskej komunity v Bostone
Súvisiace články o Petre Gelbartovej:
RNĽ č. 664-667/2004: CHCE, ABY ĽUDIA VEDELI, ŽE JE RÓMKA
Ďalšie články o amerike
|
|
| |
| Hodnotenie článku | Priemerné hodnotenie: 4.96
Hlasov: 245
| |
|
