 | | Literatúra: KULTÚRA: Z Indie na Slovensko a späť (Dezider Banga)
Pondelok, 19.10. 2009 - 12:15:21 Od: admin (351 čitateľov) |  
"Hodili ma, bože, na tento svet
do plachty smútku zabalili,
do duše diamant, do ruky husle..."
tak začína báseň Ramina Dezidera Bangu z jeho staršej zbierky Rozhovory s nocou (Smena 1970). Je to jeden z prvých rómskych básnikov, ktorý obohatil slovenskú poéziu o zvláštne nazeranie na svet. Delí sa s čitateľom o zážitky z detstva, inšpiruje ho ľudová tvorba svojich súputníkov. Jeho imaginácia je bezmedzná plná zázračna, spontánnosti, hravosti i dráždivej zmyselnosti -- ako o ňom ktosi napísal. Vracia sa do detstva, aby poodhalil prírodný svet, ťažký život súkmeňovcov, ale i sny, ich farebnosť, tajomno, mytológiu i romantiku dlhej predlhej cesty, ktorá sa nikdy neskončila.
| | (Zobraziť celý článok | 2726 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: Tretí krst Ladislava Tavaliho
Piatok, 09.10. 2009 - 10:38:38 Od: hudec (134 čitateľov) |  Živou vodou z miestneho cintorína pokrstili v poradí už tretiu knihu Ladislava Tavaliho Šúko a Apolienka, ktorú po rómsky píšuci autor uviedol do knižného života v Sládkovičove.
Vyučený sústružník a bývalý vodič zo Sládkovičova začal koketovať s prózou ako zrelý päťdesiatnik, krátko potom, čo bol nútený odísť do invalidného dôchodku. Ako sám hovorí, písať začal z nudy.
| | (Zobraziť celý článok | 3014 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: Myšlienka z knihy Šúko a Apolienka
Piatok, 09.10. 2009 - 10:36:53 Od: hudec (114 čitateľov) | Keď ide Róm oproti bielemu, ten biely sa už necíti dobre. Keď ho Róm minie, prehľadáva si biely svoje vrecká, či mu niečo nezmizlo. Oddávna sa traduje, že Rómovia sú zlodeji.
| | (Zobraziť celý článok | 1030 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: JOZEF RAVASZ. BÁSNIK, KTORÝ TÚŽI VIDIEŤ ZA OBZOR
Sobota, 08.08. 2009 - 13:47:41 Od: hudec (421 čitateľov) |  BÁSEŇ MUSÍ PRÍSŤ KU MNE, ZAKLOPAŤ NA SRDCE
Čítať básne, bájky alebo rozprávky z pera v súčasnosti najznámejšieho rómskeho básnika, prozaika a dokumentaristu Jozefa Ravasza, je akoby listovať v jeho bohatom a plodnom živote. Paralely knižných hrdinov s jeho vlastnými životnými osudmi sú evidentné a jasné na každej strane knižky a na každom počine ich autora.
| | (Zobraziť celý článok | 9135 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: CIGÁNSKE DESATORO
Sobota, 08.08. 2009 - 13:44:03 Od: hudec (328 čitateľov) | DEVLESKERE DEŠ
Jozef Ravasz: GALÉRIA ROZPRÁVOK /GALERIA PARAMISEN / MESEGALÉRIA
Redaktorka, slovenský preklada predslov: Gabriela Patasiová
Rómsky preklad: PhDr. Viliam Zeman
Prvé a trojjazyčné vydanie
Vydal spolok rómskych spisovateľova umelcov na Slovensku
Grafická úprava: MOON s.r.o.
Tlač: REPROFSET s.r.o., Dunajská Streda
Jozef Ravasz, 2007
Illustrations Ildikó Pálová, 2007ISBN 978-80-969649-I-8
Čarokrásnu Cigánku zavčas ráno zobudil spev naozajstných zlatých vtákov, sediacich na jej obľúbenej čerešni. Nechcela uveriť vlastným očiam, myslela si, že ešte spí, že je to iba sen. Dlhými jemnými prstami si začala pretierať oči, aby sa uistila, že to, čo vidí, nie je sen, ale skutočnosť.
| | (Zobraziť celý článok | 10493 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: DUCH ALEBO CESTA CINTORÍNOM
Sobota, 08.08. 2009 - 13:40:31 Od: hudec (233 čitateľov) | O MULO, ABO O DROM PAL O CINTIRIS
Bolo to presne pred rokom. Bola teplučká augustová noc, keď som sa poriadne opitý tackal cez cintorín domov. Občas som si takto krátil cestu domov. Vtedy to ale nebol ten najšťastnejší nápad. Obloha bola zamračená, temná a všade bola tma ako vo vreci. Ledva som videl na krok pred seba. A keď si domyslíte moju ožratosť pod obraz Boží.... ani len jediná hviezdička na nebi sa nezaligotala, akoby aj sám Pánboh mal stiahnuté rolety. Keby aspoň jedna sviečka niekde svietila, ale kdeže! V auguste je do dušičiek ešte pekne ďaleko. Bolo to ako naschvál. No, čo už? Občas sa mi zazdalo, že z tých tmavých tieňov niečo na mňa cerí zuby. Keď to zašuchotalo, behal mi mráz po chrbte. Snažil som sa sám seba utešiť, že som iste len priveľa vypil, a domov už to nemám ďaleko. Dúfal som, že Marča ešte nespí, že ma čaká ako inokedy, alebo sa ma vybrala hľadať. Neraz ma ťahala z krčmy domov. Dodal som zahanbene. Keby som si tak bol zobral na cestu placaticu páleného alebo aspoň fľašu piva..., celkom mi od strachu vyschlo v hrdle. Keď som prechádzal okolo bylinkárkinho hrobu, ktorá ako viete zomrela hroznou, nevysvetliteľnou smrťou, nevediac prečo, na chvíľku som sa zastavil. Prebehlo mi hlavou, či tá neľútostná bosorka, ako o nej všetci hovorili, našla po smrti pokoj, keď vlastne za svojho života vykonala toľko zlého...
| | (Zobraziť celý článok | 11775 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: AKO VOĽAKEDY ŽILI NAŠI STARÍ RODIČIA
Štvrtok, 02.07. 2009 - 09:53:35 Od: hudec (159 čitateľov) |  SAR VAREKANA DŽIVENAS AMARE PHURE ROMA
Nová próza rómskych autorov v Romano nevo ľil / Nevi proza romane autorendar ando Romano nevo ľil
Marta Vlačuhová Andre romaňi čhib thoďas I. Lukáčová
„Konečne prázdniny! Nemusím vstávať skoro ráno do školy, môžem si trochu poleňošiť!“ V sladkom polospánku vychutnávam príjemné teplo a mäkkosť svojej postieľky. Okrajovo vnímam ostré nárazy studeného severáku za oknami svojej útulnej a teplej dievčenskej izbičky.
„Martinka, vstávaj! Treba sa ti vychystať k autobusu!“ „A just vstávať nebudem! Veď mám prázdniny!“ rozospato si zahundrem a zavŕtam sa hlbšie do perín.
| | (Zobraziť celý článok | 29096 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: ZBIERKA POVIEDOK Z VÝCHODNÉHO SLOVENSKA
Štvrtok, 14.08. 2008 - 10:14:36 Od: hudec (286 čitateľov) |  KOŠICE: LITERÁRNA SPOLOČNOSŤ PRAVÉ ORECHOVÉ PRINÁŠA ZBIERKU POVIEDOK Z VÝCHODNÉHO SLOVENSKA
Košice 14. 5. 2008 (TASR/RNĽ) – Karpatská nadácia a Literárna spoločnosť (LS) Pravé orechové ukončili projekt, počas ktorého zozbierali 50 povestí a historických príbehov od najstarších obyvateľov vytypovaných obcí východoslovenského regiónu. Výber poviedok prináša kniha piatich spisovateľov – zberateľov pod názvom Východné Slovensko: Päť v jednom.
| | (Zobraziť celý článok | 1545 bajtov | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: ROMANO NEVO ĽIL PREDSTAVUJE ČASOPIS RÓMSKYCH ŠTUDENTOV AMENCA
Štvrtok, 14.08. 2008 - 10:11:34 Od: hudec (416 čitateľov) | Milí priatelia a čitatelia občasníka „Amenca“!
Chceli by sme vám predstaviť náš občasník – spravodaj, ktorý tvoria študenti rómskeho pôvodu a odborníci z oblasti sociálnej a rómskej problematiky na Slovensku. Časopis Amenca vznikol v apríli 2006. Počas tohto obdobia sa sformovala skupina nadšencov – študentov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Táto skupina ľudí pôsobila v nitrianskej vzdelávacej inštitúcii pod názvom Výberový vzdelávací spolok (VVS).
Časopis Amenca mohol vzniknúť aj vďaka finančnej podpore CHRISTIAN A.JOHNSON ENDEAVOR FOUNDATION New York. Štvrté číslo v roku 2007 bolo vydané s finančnou podporou Veľvyslanectva USA na Slovensku. Chceme sa poďakovať všetkým členom, ako aj významným podporovateľom tohto projektu. Ďakujeme aj prekladateľom do rómčiny a angličtiny, ktorí si nenárokovali honorár, ako i odborným konzultantom, ktorých zaujíma zložitá rómska otázka na Slovensku.
| | (Zobraziť celý článok | 3514 bajtov | Hodnotenie: 5) |
|
Literatúra: V KOŽI RÓMSKEJ ŽENY / ANDRE ROMAŇI DŽUVĽAKRI CIPA
Štvrtok, 14.08. 2008 - 10:09:02 Od: hudec (359 čitateľov) | „Buď hrdá na to, že si Rómka“. Tieto otcove slová ma sprevádzali a doposiaľ sprevádzajú cestou môjho života. Musím sa však priznať, že byť Rómom vôbec nie je med lízať.
| | (Zobraziť celý článok | 4719 bajtov | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: NA ÚČET ČERNOŠKY/PRO UČTOS LA KALE DŽUVĽAKE
Štvrtok, 14.08. 2008 - 10:03:39 Od: hudec (337 čitateľov) | Ako takmer každý smrteľník, aj ja si ranné zobúdzanie spríjemňujem zapnutím rádia. „...a sú tie Cigánky strašne škaredé,“ vyjadru¬je sa istý politik v médiu. A opäťveľmi úspešne. Každých tridsať minút sa v ten deň jeho vyjadre¬nie opakovalo. Zaujímavé, pomyslím si. Opäť nevie čo hovorí. Ak by vedel, jeho manželka by nemala tmavé vlasy a tmavé oči. A po dovolenke pri mori určite vyzerá ako „tieškaredé Cigánky“. Že by trpel slabozrakosťou alebo slabosťou na tmavovlásky!
| | (Zobraziť celý článok | 7434 bajtov | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: IVA VYSKOČILOVÁ
Štvrtok, 24.01. 2008 - 07:35:18 Od: admin (430 čitateľov) |  Iva Vyskočilová sa narodila 9. 2. 1983 v Prahe, kde dodnes žije. V roku 2002 začala študovať na FFUK odbor Romistika, ktorý tohto roku ukončila bakalárskou skúškou s prácou na tému rómska poézia. Zatiaľ nikde nepublikovala.
| | (Zobraziť celý článok | 3499 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: MIRO GERGEĽ (JERRO) - Z NOVÝCH BÁSNÍ (V PRÓZE) - DECEMBER 2007
Štvrtok, 24.01. 2008 - 07:33:51 Od: admin (645 čitateľov) |
MIROSLAV GERGEĽ (25. 10. 1971 • Zvolen) Detstvo prežil v rómskej osade vo Zvolenskej Slatine. Vzdelanie: SOU Dopravy a služieb (Zvolen, 2000, maturita). Znalosť práce na PC. Poéziu začal písať od svojich stredoškolských rokov. Od roku 2001 až do súčasnosti je externým dopisovateľom redakcie celoslovenského periodika pre Rómov Romano nevo ľil.
Poéziu publikoval v Romano nevo ľil v roku 2005 (číslo 699 – 701) v rubrike Nová poézia rómskych autorov / Neve gilutňa romane autorendar andro Romano nevo ľil
Poézia Mira Gergeľa zaznela v slovenčine, rómčine a vo francúzštine aj na IV. európskom festivale poézie, divadla a hudby CAP Á L´EST / CESTA NA VÝCHOD v Banskej Štiavnici 24. 8. 2006 v pásme poézie a prózy rómskych autorov Od rubáša po perinku, v ktorom rómske texty prenášal autor osobne. Jeho verše odzneli niekoľkokrát v literárnych pásmach v Slovenskom rozhlase (Košice), ktoré pripravila Daniela Hivešová-Šilanová (naposledy v októbri 2007).
| | (Zobraziť celý článok | 7390 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: NOVÁ POÉZIA RÓMSKYCH AUTOROV V ROMANO NEVO ĽIL - IVAN MIRGA
Štvrtok, 24.01. 2008 - 07:29:42 Od: admin (654 čitateľov) | NEVE GIĽUTŇA ROMANE AUTRENDAR ANDRO ROMANO NEVO ĽIL - IVAN MIRGA
Do rómskeho jazyka preložila / Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová,
Ilustrácie: Ivan Berky Dušík
PhDr. Ing. Ivan Mirga sa narodil 6. apríla 1968 v Levoči. Základnú školu ukončil v Spišskom Štvrtku, Gymnázium v Levoči. Vysokú školu vojenskú absolvoval vo Vyškove na Morave (1986 – 1990) s dosiahnutým titulom inžinier poručík. Do roku 1994 pôsobil v Československej armáde v Komárne, neskôr v Slovenskej armáde v Stříbre (ČR) v hodnostiach veliteľ roty a kapitán v zálohe. Z armády odišiel v roku 1994 a začal sa živiť ako živnostník v rôznych stavebných činnostiach. Pracoval ako skladník i ako vyšetrovateľ v skrátenom konaní (Policajný zbor, Poprad) a ako sociálny pracovník na Mestskom úrade v Poprade (2005 – 2006). Popri zamestnaní externe študuje od roku 1999 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre – Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, odbor sociálna práca, kde v roku 2006 získal titul PhDr. Od roku 2007 pracuje v Regionálnej kancelárii splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity v Spišskej Novej Vsi a pokračuje v doktorandskom štúdiu na UKF v Nitre. Je ženatý, s manželkou Ruženkou majú dve deti.
Ivan Mirga o poézii:„Poézia pre mňa znamená iný svet. Svet, kde sa dá všetko vyriešiť, všetko vysvetliť a pochopiť. Slová sú pre mňa zbraňou aj kvetmi a darmi. Poézia má tiež silnú moc, rovnako ako aj média, charizma, ako samotné dobro, ktoré je príčinou života v tejto podobe. S básničkami som začal už veľmi dávno, nepamätám si už ani kedy... Ale to nie je podstatné. Poézia je láska, rozum, logika, dobro, hnev, zlosť, plač, trápenie, frustrácia, nepokoj, smrť, narodenie, všetko, okrem jedného. Nie je to zlo! Umenie – aj poézia – je nahé, pravdivé, nikdy sa ním človeku neuškodí a preto je umením. Také „umenie“, ktoré druhému škodí, ubližuje, trápi – umením nemôže byť. Umenie je staré ako ľudstvo samé. Je to abstraktno, reálno, je to myslenie, cit, dojem, fantázia, sny...“
| | (Zobraziť celý článok | 13196 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 5) |
|
Literatúra: ELHUNYT LAKATOS MENYHÉRT
Nedeľa, 30.09. 2007 - 17:31:45 Od: admin (1551 čitateľov) | 
Eltávozott az élõk sorából Lakatos Menyhért babérkoszorús író. A 81 évet élt író neve fõként a Füstös képek, Akik élni akartak, Csandra szekere, Angárka és Busladarfi, Az öreg fazék titka, Paramisák ivadékai, Hosszú éjszakák meséi címû könyvei révén vált ismertté.
Feldolgozta és összeállította:
PHDR. MGR. RAVASZ JÓZSEF
Lakatos Menyhért Vésztõn született 1926-ban április 11-én kereskedõ családban. Szegénységben éltek – édesapja lókupec, édesanyja tollkereskedõ volt-, de az édesanyja mindig elõteremtette a napi betevõt.
| | (Zobraziť celý článok | 13015 bajtov | Komentovať | Hodnotenie: 5) |
|
Literatúra: BÁSEŇ - MAROŠ BALOG
Štvrtok, 28.12. 2006 - 12:48:38 Od: admin (946 čitateľov) |  HAZDE PES ANDRAL-I PESKERI DUKHAĎI ČIK
SVOJHO BLATA NA NOHÁCH STRAS SA TERAZ A NIE ZAJTRA
Rómstvo, ty dedičstvo zvyšku tohto tisícročia
na chvoste kométy ľudstva,
otoč hlavu na krku, ktorú drží už len jedna tepna.
Pulzuje chatrným životom a krváca dňom i nocou.
| | (Zobraziť celý článok | 1644 bajtov | 1 Komentár | Hodnotenie: 5) |
|
Literatúra: NOVÁ PRÓZA RÓMSKYCH AUTOROV V ROMANO NEVO ĽIL - BRAŇO OLÁH - VIANOČNÁ PREMENA
Streda, 27.12. 2006 - 14:33:09 Od: admin (1988 čitateľov) |
 NEVI PROZA ROMANE AUTORENDAR NANDRO ROMANO NEVO ĽIL:
BRAŇO OLÁH
VIANOČNÁ PREMENA
(Poviedka)
Ilustrácie: Ivan Berky – Dušík
„Tak takéto obchody je radosť uzatvárať! Ďalšia štátna zákazka. Ako to do čerta robíš? Som rád, že sa ti darí, tvoja firma je široko ďaleko najprosperujúcejšia, konkurencia môže len bezmocne škrípať zubami,“ advokát Justín Lex so širokým úsmevom pozerá na svojho priateľa Jána Šťastného. Sedia v luxusnej reštaurácii a popíjajú francúzsky koňak, samozrejme, pri najlepšom stole, pri okne. Vždy je rezervovaný pre najbohatšieho podnikateľa v kraji Jána Šťastného. Napokon, veď aj patrí medzi tých schopnejších, ktorí sa hneď po revolúcii neostýchali použiť dlhé a poriadne ostré lakte, aby chytili svoje šťastie za pačesy. Dnes jeho firma Mercator uzavrela ďalší výhodne „tučný“ obchod, a tak to so svojím právnikom išli poriadne osláviť.
| | (Zobraziť celý článok | 19343 bajtov | 1 Komentár | Hodnotenie: 4.82) |
|
Literatúra: LITERÁRNA CENA MILENY HÜBSCHMANNOVEJ MÁ SVOJICH PRVÝCH VÍŤAZOV
Streda, 27.12. 2006 - 13:31:49 Od: admin (645 čitateľov) | 
(RNĽ) – Ako sme už v Romano nevo ľil informovali, české rómske občianske združenie Romea, ktoré sa špecializuje na mediálnu a vzdelávaciu činnosť, sa rozhodlo každoročne udeľovať literárnu cenu Mileny Hübschmannovej. Podmienkou je, samozrejme, literárna práca v rómčine.
| | (Zobraziť celý článok | 4615 bajtov | 1 Komentár | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: BABINDÁK ISTVÁN (KÖLTŐ)
Štvrtok, 19.10. 2006 - 01:53:42 Od: admin (757 čitateľov) |  „Ha majd megízleled verseimnek könnyeit,
talán, akkor én is ott vagyok valahol.“
A halak jegyében, 1964. március 18-án születtem Nagyölveden. Jelenleg Csatán élek feleségemmel, egy szép cigányasszonnyal, Szilviával és három gyermekemmel: Ernõvel, Jolikával és a kis Istvánkával. Az itteni közösségi ház vezetõje vagyok, szeretem a munkámat, mert tenni akarok valami szépet s valami jót. Szeretem az embereket, s bízok egy szebb jövõben, még akkor is, ha hétköznapjaimban sokszor ellenséges cigány képpel találkozom. Nem különbözök egyetlen embertõl sem a földön, én is örülök a szépnek, sírok, ölelek anyát, szeretõt s gyermeket.
Gyarlóságomban is hasonlítok mindenkire. Magyarcigányságom jelen volt születésemkor, itt van velem most is és ott lesz velem az út végén is. „Erõs vagyok, mert az ISTENEM velem van, s mutatja az utat, amin nekem mennem kell...” (István Babindák)
· A versek Babindák István Cigány népen c. verses könyvõébõl való.
| | (Zobraziť celý článok | 10266 bajtov | 1 Komentár | Hodnotenie: 0) |
|
Literatúra: ZAMYSLENIE SA NAD TÉMOU PRÍNOS MILENY HÜBSCHMANNOVEJ
Nedeľa, 24.09. 2006 - 22:05:38 Od: admin (780 čitateľov) | 
V OBLASTI RÓMSKEJ LITERATÚRY
Z POHĽADU JEJ DLHOROČNEJ ŠTUDENTKY A V POSLEDNÝCH ROKOCH I SPOLUPRACOVNÍČKY LADY VIKOVEJ
LADA VIKOVÁ
Praha
Keď ma požiadali, aby som predniesla na seminári o Milene Hübschmannovej príspevok na uvedenú tému, predstavila som si, aké by bolo zaujímavé túto tému predložiť historikom či kultúrnym antropológom, ktorí poznajú procesy národného obrodenia v iných menšinách a malých národov, literárnych vedcov, ktorí by mohli poukázať na porovnateľné mechanizmy vzniku menšinovej literatúry. A aké zaujímavé by bolo porovnať procesy vzniku rómskej literatúry v rôznych zemiach! Toto všetko nie je v mojich silách. Možno sa mi v mojom príspevku podarí aspoň čiastočne naznačiť možný uhol pohľadu na prínos Mileny Hübschmannovej (10. 6. 1933 – 8. 9. 2005) v tejto oblasti.
| | (Zobraziť celý článok | 15869 bajtov | 1 Komentár | Hodnotenie: 5) |
|
63 článkov (4 stránok, 20 článkov na stránku)
[ 1 | 2 | 3 ]
|
|
| |
| ŠTÚDIUM: GRANTY, ŠTIPENDIÁ... |
|
Do 28. 2. 2010: Prihlášky na štúdium na Ústave romologických štúdií v Nitre
Ústav romologických štúdií - Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ako jediný na Slovensku ponúka akreditované bakalárske štúdium v odboroch Sociálne a misijné služby pre rómske komunity a Rómsky jazyk a kultúra a akreditované magisterské štúdium v odbore Sociálne služby poradenstvo.
|
| |
| KNIŽNÉ NOVINKY | 
Jakoubek Marek: Romové a Cikáni - neznámí i známí (v češtine)
Zborník obsahuje mnoho tém: od rómskej identity a etnicity cez výučbu rómskeho jazyka čo otázky veľkosti rómskej populácie a jej rastu do budúcnosti, až po problematiku spolužitia rómskej menšiny a majoritnej spoločnosti v multikultúrnej perspektíve.
| |
| Kto je online | Momentálne je 29 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu | |
| aktuálne ČESKO (ROMEA) | | |
| .......NEWS....... | 
George Soros: Spanish Leadership for Europe’s Roma
NEW YORK – Continued discrimination against Roma in Europe not only violates human dignity, but is a major social problem crippling the development of Eastern European countries with large Roma populations. Spain, which has been more successful in dealing with its Roma problem than other countries, can take the lead this month as it assumes the European Union presidency.
| |
| Dnes najčítanejšie | | Zatiaľ nie je najčítanejší článok. | |
|
