Romano nevo lil - NOVÁ POÉZIA RÓMSKYCH AUTOROV V ROMANO NEVO ĽIL: MÁRIA HUŠOVÁ

(11. 11. 1976 Ondavské Matiašovce) Vzdelanie: Stredné odborné učilište textilné. Absolventka kurzov: Intrinsing Passport žurnalistika asistentka učiteľa komunitná sociálna práca. V súčasnosti študuje na Strednej umeleckej škole v Košiciach. Publikovať začala v Romano nevo ľil (1997), neskôr spolupracuje s RPA. Momentálne pracuje ako komunitná sociálna pracovníčka v obci Ondavské Matiašovce, kde aj žije
V autorskej súťaži 5. ročníka Vranovský literát 2004 , ktorá sa konala v novembri 2004 v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou, získala spomedzi 22 súťažiacich ocenenie Cena knižnice ktorú porota udelila dvom autorom. Jej súťažný cyklus Poézia života dnes uverejňujeme. Mária Hušová píše po slovensky jej verše preložila do rómskeho jazyka Erika Godlová. Ilustrácie: študenti Strednej umeleckej školy v Košiciach odbor Dizajn a tvarovanie dreva (2. ročník). Milénium duše: Šárka Poláková Ja Pohár a Rázcestie/ Mladá: Lukáš Balický Padlá ruža: Róbert Nagy. Portrét autorky: Erika Šajgalová.

MILÉNIUM DUŠE

Prší
Dážď, ktorý šepoce vo mne
Také tiché ticho rozospievalo sa v mojom vnútri

Ticho...

Sladké...

Nežne pohládza moje bičované srdce,
teší moju unavenú dušu

Navzdory všetkým týmto krásam
nerozumiem tomu, čo odvíja sa v mojom skrytom svete JA

Pohľad všade a nikam
Zarastané pery mlčaním... Bez brečtanu myšlienok mojej mysle

Kam nazerá moje tretie oko?
Zamlčaná, neprítomná

Nie som tu, a napriek tomu všetko s citlivosťou vnímam

Chvíľa pre dušu
Chvíľa ticha

Chvíľa človeka, keď na obraze svojej viditeľnej tváre
nosí neprítomnosť
a práve v tom zlome premeny duše,

človek v tichu začína rozprávať

VOĎAKRO MILENIJUM

O brišind del
O brišind, so lokhes andre mande vakerel
Ajso bihangoskro našuňiben chudľas te giľavel andre mande

Bihangoskro...

Gulo...

Kamibnaha čalavel miro mardo jilo,
lošavel miro čhindo voďi

Angle savore ola šukaribena
na achaľuvav oleske, so pes buchľarel andre miri garuďi luma ME

Dikhiben sakaj u ňikhaj
O vušta phandle bilaveskre Bi o gindipnaskro brečtanos mira goďatar

Kaj dikhel miro trito jakh?
Bilaveskri, na adaj

Na som adaj, u the avka savoro kovľipnaha šunav

Momentos vaš o voďi
Momentos bilaveskro

Momentos le manušeskro, kana pro čitro dikhade mujeskro
ľikerel, hoj nane adaj
u andre oda phageri, kana leske e voďi paruvel,

o manuš chudel andre oda našuňiben te vakerel

PADLÁ RUŽA

Plačem s Tebou, národ môj, keď v tichu noci myslím na Teba
Sedím s privretými viečkami a mesiac za oknom mi svieti do tváre,
keď hádam, čo s tebou sa stane
Ruža, zasadená si v kúte záhrady

Prístrešok postavený... Nedoprajú Ti slnka, jeho lúč
Čierna si, Ruža, odsúdená na zánik
Tŕnie ich pichá, Tvoja súčasť, tú nikdy nepochopia
Zlomia Ti ich zo strachu

Nie v zemi rastieš! Rastieš na odpadku
Čierna Ruža v tmavom kúte záhrady,
snívaš, myslíš... Ty všetko cítiš
Nie, neskrývaj to pred svetom v biednej chatrči

Choď, a krič o svojej rovnosti
I vo svojej prirodzenosti si národ
Len preto, že čierna si, rastieš v kúte záhrady
Smiešne, že temnosť odsúdila Ťa na temnosť

Nik nezbúra prístrešok baldachýn čiernych odsúdení
Nik nepresadí Ťa do čiernej zeme,
No všetci čakajú, že farbu zmeníš

Vädneš, vyschýnaš a viac si zabudnutá,
Ty krásna Čierna Ruža
Tŕnie máš tuhšie, čoraz väčšmi pichá
Brániš sa, to nikdy nepochopia

Baldachýn Ti z mojich rúk postavím
Nie však preto, aby robila som smrtonosný tieň,
lež aby som Ťa pred búrkou a vetrom ochránila
Drobná sa brániš návratom do svojej minulosti

Súčasnosť nie je plná bezpečia
Krásna si, Čierna Ruža, v temnom kúte záhrady.

Záhradníkom nemal si byť, kto odsúdil si ju na zánik

PERAĎI RUŽA

Rovav Tuha, nipos miro, kana andro na šunde raťa gondoľinav pre Tute
Bešav phandle jakhenca u o čhonoro pal e blaka mange labol andro muj,
kana drabarav, so pes tuha ačhela
Ruža, bares andro barakro agor

Kheroro ačhado Na mukhena ke tute o kham, leskro vast
Kaľi sal, Ruža, phende, hoj te meres
Tire kandre len phusaven, Tiro kotor, oda ňikana na achaľona
Phagena len tuke daratar

Na phuvatar baros! Baros pro džungipen.
Kaľi Ruža andro kalo barakro agor,
suno džas, gondoľines Tu sa šunes
Na, ma garuv oda angle luma andro čorikano kheroro

Dža, u vičhin pal o peskro učipen
The korkoro pestar sal nipos
Ča vaš oda, hoj kaľi sal, baros andro bareskro agor
Pheras, kaľipen Tut avri kidľas vaš o kaľipen

Ňiko na aravela tele o kher baldachinos khatar o kale bilačhipena
Ňiko tut na thovela pro than andre kaľi phuv,
No savore užaren, hoj paruveha peskri farba

Meres, avri šuťos u buter sal bisterďi,
Tu šukar Kaľi Ruža
Tire kandre zoraleder, sakovar buter phusaven
Arakhes pes, oda ňikana na achaľona

Baldachinos peskre vastendar Tuke ačhavava
No na vaš oda, hoj te kerel e mulaňi učhaľin,
No Tut anglo brišind the balvaj te arakhel
Cikňi pes arakhes te džal pale andro peskro puraňipen

Akana ďivesa hine pherde dar
Šukar sal, Kaľi Ruža, andro kalo barakro kotor.

Na sas te avel o chulaj ada, ko la mukhel te merel

RÁZCESTIE / MLADÁ

Som ako mladý strom, čo kvitne každý rok,
ale už nevonia

Som ako oheň, ktorý šľahá až do neba,
ale už nepáli

Som ako príbeh o veľkej láske,
ktorý ale nikoho už nenadchýna

Som ako žena, ktorá ešte stále túži,
ale už nikto netúži po nej
Prečo?...

DUJ DROMA / TERŇI

Sar terno kašt som, so sako berš luluďol,
no imar na saginel

Sar jag som, savo labol dži andre čeri,
no imar na phabol

Sar paramisi pal o baro kamiben som,
pal savo imar ňiko na merel

Som sar džuvľi, savi mekh kamel,
no la imar ňiko na kamel
Soske?...

JA POHÁR

Som ako rozbitý pohár
Vidím na dlážke všetky jeho úlomky a poznám ich bolesť

Nedokážem ich však pozbierať...
Ale poznám jeho obraz a pamätám sa, ako vyzeral

Ten obraz ma drží pokope
Vedie ma na ceste späť

Spiatočné cesty však bývajú namáhavejšie ako tie,
ktoré sú pred nami...

ME POHARIS

Som sar phagerdo poharis
Pre phuv dikhav savore leskre kotora u prindžarav lengri dukh

Našťi som len savoren opre te kidel
Prindžarav leskro čitro u ľikerav andre goďi, sar avri diťholas

Kada čitro man ľikerel jekhetanes
Ľidžal man pro drom pale

No o droma pale hine phareder sar ola,
so hine angle amende

ZBLÍŽENIE

Láska, vraj strácaš zmysel pre ľudí
Kto to tvrdí?
Ten, kto nevie ľúbiť?
Muž, prestávaš veriť v tento mocný cit

Žena, sedíš, dívajúc sa do neba
Pery sladkosť vína opila
Osamelá, hľadíš do seba
Muž a žena, priepasť medzi vami

Každý ste sám, uzavretí vo vlastných myšlienkach
Žiadne odpustenie, žiadna nenávisť
Len hrozivé ticho nepreniknuteľná nedôvera
A tak samota, nie nevera, vyhráva nad láskou

Ticho večná mreža medzi tebou, muž, a tebou, žena
Túžba po dotyku, túžba po láske...
Zabudnite na strach a vstaňte!
Stratení v obrovskom vesmíre...

A láska v túžbe čistej spojí, čo bolo rozdvojené
Muž k žene patrí a žena do jeho náručia
Slzy len láska vysúša
Ach, aké je teplé pohladenie tvojej dlane, muž...

Aký je výraz tváre ženy, čo nehu pocítila
Matka, otec a život začína žiť
V tme ste sedeli, oči upreté na ďaleké hviezdy,
že možno tam láska má pevné hniezda

Teraz sa dívate na seba a napĺňa vás sila milovania opora
Slzy v kútiku oka, ako topiace sa ľady,
lesknú sa a tiež akoby sa smiali

Žena, buď mojou dušou
Muž, dovoľ mi milovať ťa
Vidíte?
A takmer ste sa vzdali,
keď ste hlas lásky neopätovali...

PAŠIBEN

Kamiben, phenen, hoj o manuša našaven šuňiben vaš tuke
Ko oda phenel?
Oda, ko na džanel te kamel?
Muršeja, imar na paťas andro kada zoralo šuňiben

Džuvľi, bešes, dikhes andre čeri
O vušta maťarde moľakra guľipnastar
Korkori, dikhes andre peste
Murš the džuvľi, bari chev maškar tumende

Sako jekh san korkore, phandade andro tumare ginde
Ňisavo odmukhipen, ňisavo nakamiben
Ča darutno bi laveskro zoralo bi paťaben
U avka korkoriben, na chochaviben, avri khelel pro kamiben

Bi lavengro phandlipen bi o agor maškar tute, muršeja, the tute, džuvľi
Mangipen vaš o čalaviben, mangipen vaš o kamiben
Bisteren pre dar u ušťen!
Našade andro baro vesmiris

U kamiben andro žužo mangipen thovela khetane, so sas pro duj kotora
Murš ki e džuvľi phirel u džuvľi andre leskri angaľin
O apsa ča o kamiben avri šuťol
Joj, sar tates tire vasta čalaven, muršeja

Sar avri diťhol e muj la džuvľakro, so kovľipen šunďas
Daj, dad u o dživipen chudel te dživel
Andro šitišagos bešenas, o jakha dikhen pro dur čercheňa,
hoj šaj odoj hine kamibnaskre zorale khera

Akana dikhen pre tumende u pherel tumen kamibnaskri zor ľikeriben
Apsa andro agoro jakheskro, sar o ľegi kana bilaven,
somnakune hine u the sar te asanas

Džuvľi, av miro voďi
Murš, mukh man te kamel tut
Dikhen?
U pašes sanas te mukhel oda,
kana na phenďan pale pro kamibnaskro hangos

Mária Hušová o svojej tvorbe: Poézia a vôbec literárna tvorba ma fascinovala už od mojich 11 rokov. Dodnes mám odložených niekoľko z mojich prvých básni a dokonca aj niekoľko románov. Vo svojej tvorbe sa zameriavam na skutočné životné príbehy, pretože v nich, myslím si, môže človek nájsť posolstvo aj pre seba, pre svoje vnútro niečo, čo mu pomôže pochopiť ostatných. Literárna tvorba je pre mňa cestou, ako osloviť ľudí, ktorí v riadkoch hľadajú odpovede. Každý z nás predsa hľadá tú svoju odpoveď. A niektorí hľadajú ešte len otázky... Ale bez správnej otázky nemôžme dostať správnu odpoveď...

Ďalšie články o poézii