Musaj te mukhel, hoj „prezentacija“ le manušengri le genavnenge nane miro nekh buter kamlo žurnalistikano žanros – pro cikno than man hin te sikhavel savoro pal o manuš... Andal o interesantno vakeriben avri te kidel oda nekh buter interesantno...(?) Andro frima liniji te ispidel varekaskro dživipen, prindžaripen... No so, zumavava. O manuš, savones kamav tumenge te sikhavel, kerel but buťa. O manuša adaďives but kamen, hoj lenge te phenen o tituli, funkciji, hine špecijalista andro but sferi. Kana phučľomle Bc. Vojtech Kökény, kaj les te thovav, asando phenďas – „Som ča pre invalidno penzija.“

But kamav, kana varekaske na kampel, vaš oda, hoj but manuša ajse nane. The avka lošavas hoj pen amen dikhaha. Vojtech Kökény vičhindo Koter hino anglal savoro na manglo u lačho manuš. Pal oda, sar pen amen dikhľam dav goďi, hoj hino goďaver u hin les baro prindžaripen. Uľiľas pro 18. oktobros 1956 andre romaňi osada Cakov, paš e Rimavsko Seč, ča kotor khatar o ungrika hraňici. Adaďives andro gav bešen dži o 90 percenti Roma, save vakeren ungrika, sajekh, sar phenel o Vojtech Kökény, „savore hine jekh fameľija“. Hino angažovano andre politika, hin les pašes ki e artistikaňi buťi, nane lestar dur o socijalno šuňiben u te chudel e sera le čorenge.

Le lavutarendar

„Andro gav Cakov avľas mire phure dadeskro dad la fameľijaha varekana andro berš 1880, kana gele andal e Uzovsko Paňica, so hin na dur khatar o Baro Blh, kaj bešelas lengri fameľija,“ phenel amenge pal e leskri fameľijakri historija. „Andal e Uzovsko Paňica gele mire phure soske e majorita lenge na delas smirom. Oda sas vaš oda, hoj čorde e na romaňa bora kana džalas romeste. O partnerstvo maškar o Rom the e na romaňi džuvľi pes ole vachteste našťi kerelas. E fameľija avri tradle u mukhle len te dživel imar andro gav Cakov. Oda sas o gav čore gadžengro, kaj mire phure peske ačhade o kherora paš e len,“ phenďa.

„Pro adaďivesutno Slovaťiko avľas miro ňamo imar šel berš angle oda, ki o agor 18. šelberšipnaskro, kana mukhle o Sedmohradsko andre Rumuňija. Pal o Rakocizskre maribena adaj ačhiľas o dživipen pharo le Romenge. Čačipen hin, hoj andre Rakocziskri armada sas the o Roma – klarinetoša. E zor ole purane armadengri sas the andro ’da, save lačhe len sas o romane armadna lavutara, save le giľenca avka phabarenas le slugaďen andro mariben, hoj len našťi sas ňiko te ačhavel,“ džal maj chor andre historija. „Avav andal e fameľija Romane lavutar, save šela berša bašavenas u o inštruementi penge denas čačes vastestar andro vast.“

Mukhav oda, hoj šunavas sikra the o hamišagos – na sako dženo prindžarel e historija pal peskri fameľija avka mištes, oda hijaba hin... Aňi me na phirav andre kadi grupa u avka andal o vakeriben pes kerďas andro jekh momentos o monologos. Soske? O džaňiben le Vojtech Kökény – Koter, pal e historija hine ajse buchle, hoj dosta hin ča te šunel. No kana amen chudľam dži andre oda vacht, sar amare manuša avle andre dural Indija u paľis andre Europa, musaj somas o monologos te ačhavel. Avľam paľis andro akanutňipen.

ArtistikaŇipen

RNĽ: O bašaviben tumen hin andre fameľija. The tumen kamen o bašavibnaskre inštrumenta?

Vojtech Kökény: O dad but mište bašavelas pre cimbalma, bašavelas andre banda mire papuha, no le pandže čhavendar ča jekh phral bašavel. Phirelas andre škola te sikhľol te bašavel u bašavel pro uľici andro zapadno Europakre thema le „swin­ger“ grupaha – bašaven o romano swing. E nekh terneder phen kerel buťi andre administrativa, jekh phral hino muraris, dujto o pinciris u me, o nekh phureder, but beršenca keravas buťa pro ačhavibena.

RNĽ: The avka tumenge hin o artistikaňipen but pašo, maj but o čitratuňipen. Kana šaj, čitrinen. Savo sas tumaro drom ki o farbi, ki e šťetka u pochtan?

– But lokho. Šaj hoj avka imar uľiľom andro amaro šeregos, andre romaňi osada Cakov, andro kher bi e elektrika, paš o udut momeľatar, kaj mange pre luma te avel žutinelas jekh andal o mire bibija. E kreativita pes andre mande sikhavelas imar čhavoripnastar. O phuro dad mandar kamelas te kerel primašis, kamelas, hoj te džav pal leste. Phenďas, hoj man hin primašika angušta. Miro drom sar lavutaris ačhaďas jekhvar so pes ačhiľas – but mište mange leperav, sar jekhvar avľas miro dad, o cimbalmošis, khere pal o bijav u sas dosta „iluminovano“. Manušikanes phendo – čitrindo. Kana leske e daj kamelas te žužarel o kalo ancugos u thoďas o vast andre žeba pro zubuno, te odoj nane love, arakhľas, hoj les andre žeba sas baro kotor torta, savoro kikidlo. O zubuno sas mosardo. Dikhľom, sar miri daj rovelas pro miro dad, savo mekh jepaš suto giľavelas varesave giľa. Avka rovindos phenďas le papuske, hoj na mukhela, hoj lakre čhavendar te kerel ajse lavutaren, saveno gadže tele dikhenas. Avak na ačhiľom lavutaris. Miri dajori avri phirďas ča trin klasi pre zakladno škola, no cikne čhavorestar amenge genelas o nekh šukareder paramisa khatar o phrala Grimmova, o Hans Christian Anderse, ungrika the slovaťika folklorna paramisa... Andro ola genďa jekhtovar arakhľom but šukar čitri. Kamavas maj but ola khatar o slovaťiko čitratuno Ľudovit Fulla. No nekh buter e daj genelas e biblija, andal savi man sas nekh bareder interesos andro Purano hakaj – chudenas man o paramisa, o thema, o manuša u lengre kulturna relaciji. Avka pes mange imar kana somas ciknoro dochudenas but informaciji u buchľarelas miri fantazija. Kamavas te džanel buter pal o thema u pal o manuša, pal o save vakerelas o Purano hakaj. U oda man ľidžalas ki oda, te sikhavav mire šuňibena – chudľom te irinel le penkaloha pro ľila, save čhingeravas andal o gone vaš o aro u čitrinavas o paramisa u le manušen, pal o save šunďom – o Mojžiš, o faraonos, Abraham.... Sako thaneste čitrinavas le grajen u pre lende le manušen, so ľivinen le lukendar u maren pen maškar pende. Lavas nekh buter andal e Genďi pal o čitra the paramisa pal e etnogeneza u khatar aven o Huni, o purane Ungri, u lengre drom andal o purano them dži andro akanautno Ungriko.“

RNĽ: O talentos musaj te chudel o žutipen...

– Miro interesos te genel u te čitrinel dikhľas miro jekhto sikhavno Jozef Radoš savo mange diňas but šukar genďa pal e geografija, pal e historija. Avka man prindžarďom the le čitratunenca andal e renesančno era. Nekh buter mange sas interesantna o Boticelli, Giotto, Leonardo da Vinci, Michelangelo... Ole sikhavnenge šaj paľikerav vaš oda, hoj dikhľas miro talentos – na ča vaš o čitratuňipen, no the vaš o humanitno džaňiben.

RNĽ: So arakhaha andro tumare čitra?

– Te čitrinel, oda sas miro hobi imar andre ochtoto klasa. Čitrinavas pro papiroša le penkaloha u paľis len avri čitrinavas paňale farbenca u zoraravas tušoha. Miri kamľi tema sas o graja, paľis oda sas o džuvľikano šukariben, savo mange idealizinavas prekal miro gindo. Kana geľom te bešel andre Rimavsko Sobota miri sikhavňi pre zongora man sikaďas le čitratuneske o Julijus Gal, savo ole vachteste kerelas andro Kher vaš e osveta, kerelas e vizualno agitacija – o plagati. Me somas andre 9. klasa u oda čitratuno ačhiľas miro majstros. Bi o plagati reštaurinelas o purane čitra u kerelas kopiji le prindžarde čitra. Kerelas andro štilos realistikano, ki o savo anelas the man. Andro leskro atelijeros phiravas šaj 3 berša, but man sikhaďas. Jekhvar čitrinďom o Jezus Kristus u dži kana sas o čitro mekh „cindo“, sar pes phenel, šunavas, hoj les mište kerďom. Andre leste sikhaďom mire šuňibena, sar dikhav u jekhe laveha šunav le Jezus Kristus. Lošavas, hoj man miro majstros ašarela, no ov pre leste makhľas opre o thana, kaj oda prekal leskro gindo na sas lačho. Paľis mekh sikra ta ruňom u phenďom leske, hoj oda imar te na kerel, vaš oda, hoj ajso čitro imar ňikana na čitrinava. Zumaďas mange te phenel, hoj le Kristus musaj te čitrinav prekal o varesave štandardi andal o čirla maškarutno vacht...

RNĽ: Kaj šaj te dikhas tumare čitri?

– Musaj te phenav, hoj na som o čitratuno but čitrenca. Čitrinavas ča kana šunavas, hoj musaj vareso ki e tema te phenel, ki o šuňiben, savo man cirdľas. Savore mire čitri diňom le manušenge, save len kamenas, u avka aňi na džanav, kaj hine. Kana somas slugaďis, davas o čitra le amalenge... Pre montaža andro Sovijetsko zvezos, pal o jekh miro na sakoďivesutno suno, čitrinďom o čitro, savo agorinďom imar pre Slovaťiko andro berš 1995. diňom les le jekhto šerutneske pre Katedra vaš e romaňi kultura andre Ňitra PhDr. Karol Semanoske. O čitro sikhaďas the e STV andro programos Romale (1995). Mire čitri sikhaďas pre varesave ekshibiciji the e Kulturno-sikhavibnaskri organizacija ROMA GEMER. O čitro Drabarňi (E romaňi čhaj andro čar) figinelas andre kancelarija the le purane zorarde manušeske rajipnastar SR PhDr. Braňislav Balažiske, savo les paľis diňas le holandicka delegacijake. No jekh mire čitrendar šaj te dikhen the adaďives – o baro metražno seco – o čitro pre fala andro nanďardo than Čiž. Kerďom les andro berš 1984 u dži akana nane mosardo, sar te les čitrinďom adaďives. Inšpiracija man diňas o francuziko impresijonistas Pierre August Renoir, leskro čitro O džuvľa nanďaren. Pro agor phenava pal e Asocijacija JEKHETANE – SPOLU u e Danka Šilanova, savi man iľas maškar o romane čitratune andro projektos Romaňi phirďi galerija. Adaj pen kerde but šukar čitratuňipena buter čitratunendar, save duj berša phirenas pal o Slovaťiko. Hin man planos te čitrinel buter čitra, save hine andro miro šero imar kisne. Pre lende hin miri sakovar tema – o džuvľa the o graja, save nekh buter phenen pal o mire dživipnaskre kamibena.

Lojalno ki o ČaČipen

RNĽ: O artistikaňipen hino ča jekh etapa andro tumaro dživipen, the te hino o kotor andro savore aver. Phenav čačo, hoj man nekh buter interesinďas tumari buťa le manušenca. Kerenas buťi andre themeskri administracija, no musaj sanas te mukhel o than vaš e phenďi „na lojalita“ ki o them. Te mukhel avka vičhindo „sigurno“ andre buťi kamel troma, savi nane sakone manušes.

– Beršestar 1987 dži o berš 1993 keravas buťi andro Sovijetsko zvezos sar o buťarno. Paľis kana avľom pale pre Slovaťiko chudľom man te interesinel pal e situacija le Romengri u lokhes man chudavas andre pozicija varesave lidroskri. O manuša man avka dikhenas, vaš oda, hoj man angažinavas vaš o Romengre čačipena. Beršestar 1995 dži o februaris 2005 keravas buťi pro Okresno urados andre Rimavsko Sobota, pro odboris vaš o socijalna buťa, kaj man sas e romaňi komunita pre agenda. Andro februaris 2005 man avri čhide – oficijalno vaš oda, hoj na mište kerďom e skuška, savi kerenas savore themeskre buťarne. Me gindinav, hoj man avri čhide vaš o mire aktiviti, save keravas te arakhel le Romen.

RNĽ: Andre soste na sanas „lojalno“ ki o them?

– Ki o 10 berša somas andro themeskro buťariben u šaj somas pro šukar kovlo skamind te bešel dži akana. Na musaj somas andro berš 2004 te vičhinel pro Roma andro Fiľakovo u Rimavsko Sobota, hoj prekal o protestna kidipena andro uľici te sikhaven o na kamiben pal o „reformna“ hakaja le rajipnastar u ole vachteskre ministorstar o Ľudovit Kaňik. Vaš oda, hoj somas o themeskro buťarno, miro musaj sas te šunel, te avel lojalno ki o them u ki o hakaja, save o rajipen kerďas. No oda elas anglo mire principi u moľipena, save man hin. Me som lojalno ki o čačipen. Adi dživipnaskri prijorita chudľom mira datar, savi man avka avri bararďas.

RNĽ: Nane tumenge phares, hoj bi o Roma našaďan e buťi?

– Absolutno na! Me som romano čhavo, bange serakro u paťando manuš. Kana keravas andro Rusiko, dikhľom o Jezus Kristus u chudľom varesave lava lestar. But pal oda na vakeravas, no oda hin avka. Ola lava hine miri akana buťi – te žutinel le manušenge, savenge oda kampel.

RNĽ: Pal o Roma, save bešen pro teluno Slovaťiko pes phenel, hoj pen šunen buter sar o Ungri, na sar o Roma. Oda hin čačo?

– Kana somas cikno, na džanavas, hoj som Rom. Pre zakladno škola sikhľuvavas ungrika, šaj the vaš oda kamavas te džanel, khatar avle o Ungri. No o Roma pro teluno Slovaťiko šunen, hoj phiren ki o Roma, the te oda hino faktos, hoj le ungriko minoritaha sam andro sakoďivesutno kontaktos, the ola chabena tavas, save hine tipicko ungrika. No o fameľijake relaciji nane avka but. O Ungri amen sakovar na kamenas, vaš oda, hoj maj but sam čore. O gadže na mukhenas pire raklenge te lel romane čhajen, čačes vaš o lengro čoripen. Adi relacija ačhel dži akana.

RNĽ: Hino o jekhetano dživipen maškar o Roma the o Ungri pro teluno Slovaťiko feder, sar te phenas maškar o Roma the Slovaka pre vichodno Slovaťiko vaj aver thaneste?

– Oda hin došaľi goďi. O dživipen le Romen u lengro jekhetano dživipen la majoritaha, vaj la na romaňa ungriko minoritaha hino sakovar sajekh – Jarovňicate sajekh sar andre Rimavsko Sobota. Oda hin sajekh, kaj o Rom bešel, te na lel peskro kotor pro savorengre buťa, oda nane mište.

O slobodno radikalos andre politika

O manušengre buťa u lengri administracija džal jekhetane la politikaha. Andro paluno alosaripen adnro učeder phuvakre kotora, andro berš 2005, chudľas o Vojtech Kökény sar o slobodno kandidatos 1 053 čhide ľile. Hino jekh maškar o štar romane lidra, save pire manušendar chudle nekh bareder paťiv. Oda na sas dosta vaš o uštariben andre aktivno politika. Sas o dženo andre Romaňi themutnengri inicijativa (ROI), latar paľis geľas ki e Romaňi inteligencija vaš o jekhetano dživipen (RIS). Aňi odoj but na ačhiľas. Soske mukhelas o politikane grupi, oda hin leskre gindoskri sloboda, savi andro varesavo momentos džal andro gindoskro averipen le serengro dromeha. „Andre politika som radikalos, vaš oda, hoj miro gindo phenav anglo savore u zorale hangoha,“ phenel.

RNĽ: Andre soste dikhen o na doresipen le „romane politikakro“?

– Paľikerav vaš o phučiben, vaš oda, hoj le manušes nane sakovar o šajipen phundrades te vakerel pal oda, soske amare politika na doresen piro. O problemos hin, prekal mande, andro manuša. Andre romaňi politika pen chuden o manuša, saven nane dosta politikano prindžaripen, vaj hine ki o varekaste lojalna, so phenel, hoj musar te kerel avka, sar lenge vareko phenel. Me som andre oda than suverenno, slobodno, u avka the ačhava. Hin man miro gindo u na paruvav les sako čhon. O na mišitipen hin the love. Andro romane politikane grupi nane love. O Roma pen chudle mište andre politika ča jekhvar – kana sas pal e revolucija, kana sas tel o phaka o VPN (O manuša anglo mariben). No o manušikano vazdipen džal dureder u me paťav, hoj džala dureder the andro romane grupi.

RNĽ: Sar paľis te džal?

– E problematika pal e romaňi politika hiňi but komplikovano. Jekhto hin te sikhavel le romane themutnes, sar te alosarel. No bareder hin te sikhavel leske, hoj musaj te alosarel u musaj te alosarel le romane lidren. Te phenel, sosle hine romane lidra u soske lenge sako romano themutno šaj te paťal. O romano politikos dži akana na chudľas khatar o romano themutno šajipen, avka našťi sikhaďas aňi o doresipena. O šajipen na chudľam, no e kritika le romane themutnendar he. O romano themutno šaj te ľikerel andre peste o baripen u o mangipen te phenel pal peskro gindo, vaš oda, hoj le Romen hin realno šajipen te chudel pes dži andro parlamentos.

Texty k foto:

- Na otázku, do akej skupiny ľudí patrí, s úsmevom odpovedal: - Som len invalidný dôchodca.

- Kana phučľom le Bc. Vojtech Kökény, kaj les te thovav, asando phenďas: - Som ča pre invalidno penzija.

- Svoju lojálnosť k pravde naplno prejavil Vojtech Kökény organizovaním protestných zhromaždení Rómov vo Fiľakove a v Rimavskej Sobote. Foto: Fiľakovo 18. 2. 2004

- O svojom vzťahu k politike hovorí: - V politike som radikálom, pretože svoj názor vyjadrujem verejne a nahlas.

- Svoj názor vyjadruje aj vo svojej výtvarnej tvorbe – vpravo jeho olejomaľba: Skinhead, ktorý zmenil názor (2002).

- Bc. Vojtech Kökény: Andre politika som radikalos, vaš oda, hoj miro gindo phenav anglo savore u zorale hangoha. Peskri lojalita ki o čačipen pherdes sikhaďas o Vojtech Kökény kana organizinelas o protestna kidipena le Romengre andro Fiľakovo the Rimavsko Sobota.Foto: Fiľakovo 18.2.2004

- Vojtech Kökény vyskúšal vo svojej výtvarnej tvorbe rôzne techniky a materiály – od ceruzky cez vodové farby a tuš až po olejomaľbu. - Maľovanie je pre mňa únikom z reality, povznáša ma, obohacuje a posilňuje. Mám pocit, že nie som zbytočný, - vyznal sa. K výtvarnej tvorbe podnecuje mladých nadaných Rómov vo svojom okolí. Na fotoreprodukciách: Autoportrét (olej, 1988)

- Koník (pozvánka na putovnú výstavu, ceruzka, 2001)

- Posledný záchranca Rómov (olej, 2001).

- Vojtech Kökény:Vyšné Ružbachy / Leto 2001– výtvarná dielňa združenia JEKHETANE – SPOLU